Stretnutie žien nášho zboru v roku 2016

Spoločne sme uvažovali nad biblickou témou: O živote biblickej ženy Marty.

Medzi nás zavítala naša spolusestra Lucie Vondráčková, ktorá nám ukázala výrobu dámskej bižutérie.

Stretnutie žien október 2015 – prednáškou na tému „Žena Samaritánka“ poslúžila sestra Marína Vidanová, členka nášho cirkevného zboru.

Apríl 2014

Nedeľa so ženami

Prvá nedeľa po Veľkej noci bola v Púchove venovaná prezentácii projektu Spoločenstva evanjelických žien. Pri príležitosti blížiaceho sa 500. výročia reformácie pripravujú evanjelické ženy v seniorátoch svoje gobelíny. V našom Turčianskom senioráte približuje gobelín tématiku Žilinskej synody. Na službách Božích sme privítali sestru Emíliu Fojtíkovú, ktorá je členkou projektovej komisie. Uviedla, že cieľom tohto projektu je priblížiť a zachovať veľkú históriu našej cirkvi, posilniť sa vo viere, ale aj spojiť sa pri práci ako spoločenstvo žien a mužov na celom Slovensku. Priblížila nám aj materiálovú a technickú realizáciu projektu. Súčasťou služieb Božích bolo aj poďakovanie našim sestrám, ktoré sa zúčastňujú školení vyšívačiek. Setra Božena Karasová, sestra Zuzana Šponiarová, sestra Anna Loduhová.

Popoludní sa konalo stretnutie evanjelických žien púchovskej doliny. Srdečne nás privítali v Dome histórie v cirkevnom zbore v Lazoch pod Makytou. Po úvodných slovách domáceho brata farára Petra Faboka sme spievali piesne zo spevníka, spoločne sa modlili. Farárka Lenka Rišiaňová nám v biblickom úvode priblížila slová z listu Efezským 4, 4-6: Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj boli povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden Pán, jedna viera, jeden krst; jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.

Hovorila o tom, aké sú medzi nami mnohé rozdiely. Rozdiely v životnej situácii, povahe, rozdiely v snoch, túžbach. Ale poznali sme, že rozdiely môžu byť aj veľmi užitočné. Zvlášť to vidíme v oblasti darov, ktoré sme dostali od Pána Boha. Práve ich rôznorodosť obohacuje nás a naše spoločenstvá. Viac, ako na rozdiely, chceme sa sústrediť na to, čo nás spája. Spája nás naša viera v trojjediného Pána Boha.

Sestra Fojtíková nám vo videoprojekcii predstavila jednotlivé gobelíny. Priblížila nám historickú oblasť, ktorú znázorňujú.

Po skončení stretnutia sme strávili spoločný čas pri rozhovoroch, ale aj plánovaní vyšívania nášho gobelínu.

Lenka Rišiaňová

evanjelická farárka v Púchove

koordinátorka SEŽ Turčianskeho seniorátu

Stretnutie žien – marec 2014

Milé sestry, dnes si pripomíname sviatok zvestovania narodenia Krista Pána.

Preto budeme dnes na našom stretnutí hovoriť o biblickej žene z NZ, o Márii, matke Pána Ježiša.

Mária –novozákonné meno pochádzajúce z egyptského Mirjam ( Myrjam – Bohom milovaná), iné výklady toto meno spájajú s pôvodným menom „pani“, „orodovníčka“, „krásna“. Stretávame sa aj s prekladom horkosť (márá).

O jej detstve, živote, starobe toho veľa nevieme. Poznáme jej srdce, jej vieru a oddanosť svojmu Pánovi tak, ako nám ju opisujú všetci štyria evanjelisti.

AKÁ BOLA MÁRIA?

bola Bohom povolaná – Luk 1

bola obdarená milosťou – Luk 1: 28, 30, 32

bola služobnicou Pánovou – Luk 1, 38

bola veriacou ženou – blahoslavená (šťastná) Luk 1: 42 – 45. Sledujme ten rozdiel so Zachariášom ( on neveril, pýtal sa, podľa čoho poznám?, pýtal si znamenie), Mária sa pýtala, ako sa to stane, ona nepochybovala.

bola zvelebujúcou – zvelebovala, chválila Boha, Luk 1, 46...

bola aktívna – zázrak v Káne Galilejskej, Ján 2

KDE STÁLA MÁRIA?

-pri jasličkách – pri narodení Ježiša Krista

-na úteku – pred Herodesom

-pri svojom mužovi, svojej rodine – v Egypte

-pri kríži – na Golgote Ján 19: 25-27

-pri apoštoloch Sk.ap. 1:14

ČÍM JE PRE NÁS MÁRIA?

Je pre nás príkladom v uctievaní Pána Boha a v prijímaní pozvania do služby.

Je pre nás príkladom vo viere a v nasledovaní , je pre nás príkladom v rodinnom živote.

(diskusia, modlitba, kreatívna činnosť – ukážka výroby veľkonočného vajíčka patworkovou metódou)

Stretnutie žien – apríl 2014

Toto stretnutie bolo veľmi tvorivé. Začali sme čítaním 143 žalmu. V krátkosti sme uvažovali nad dôležitou zvesťou pôstneho obdobia. Strávili sme príjemný večer spoločnými rozhovormi a venovali sme sa výrobe veľkonočného vajíčka patworkovou metódou.

Fotografia zo stretnutia:

Stretnutie žien – 14.novembra 2013

Jefteho dcéra – text na čítanie z Božieho slova: kniha Sudcov 11 kapitola

Na našich stretnutiach hovoríme o rôznych záporných a kladných ženách z Biblie. Tentoraz sme sa venovali žene, či skôr dievčine, ktorej meno nám nie je známe. Je to dcéra sudcu Jefteho. Priblížili sme si jeho život, jeho vieru, oddanosť k svojmu národu. Ako prejav veľkej vďaky k Hospodinu (víťazstvo nad Ammóncami) sľúbil obetovať prvé, čo mu vyjde v ústrety. Bola to jeho dcéra, jeho jediné dieťa, ktoré sa tešilo tancom a hrou na hudobný nástroj. Pochopila, čo sa stalo. Vedela, že ozajstná vďaka nie sú len slová, ale i činy. Skutočnou hrdinkou tohto príbehu je „naše dievča bez mena“. Milé sestry, aj my sa musíme učiť obetavosti. Učiť sa nielen prijímať, ale i dávať. Všetko toto je nám ženám, mamám, manželkám veľmi blízke. Hovorme a uvažujme dnes nad sľubmi, ktoré vyriekneme k Pánu Bohu. Najväčší príklad obetavosti nám dal sám Pán Ježiš Kristus. Z lásky k nám priniesol obeť tej najväčšej ceny, položil svoj život pre náš život.

Otázky na zamyslenie:

Je súčasťou našich modlitieb aj oslava Boha za Jeho skutky?

Za čo sa modlíme?

Čo sme ochotní pre nášho Boha obetovať?

Aké sú naše sny?

Dokážu nás spory v rodine rozdeliť?

Modlitba:

Nebeský Otče, oslavujeme Tvoje sväté meno a ďakujeme za Tvoju blízkosť v našich životoch. Pane Ježiši Kriste, náš Vykupiteľu, ďakujeme za dielo záchrany, vykonané z lásky k nám. Prosíme, napĺňaj naše domovy svojím pokojom a požehnaním. Amen

Stetnutie žien november 2013

Kráľovná Ester

Kniha Ester 2 kapitola, 5 – 11 verš

Kniha Ester 3 kapitola, 7 – 15 verš

Kniha Ester 4 kapitola, 1 – 2 verš

Milé sestry,

Ester sa pôvodne volala Hadassa. Jej ďalšie meno Ester znamená v preklade Hviezdu. Žiarila nielen svojou krásou, ale i charakterom a vierou. Rodičov jej nahradil strýko Mordochaj. Ten ju vychovával ako vlastnú. Mordochaj bol pravoverný Žid, veľmi zbožný. Žil vo vyhnanstve, ale i v ďalekej krajine nezriekol sa svojej viery a presvedčenia.

Perzské kráľovstvo stálo vtedy na vrchole svojej slávy. Vládol kráľ Ahasvér, ktorému patrilo 127 krajín. Raz urobil kráľ hostinu, ktorá trvala pol roka. Vystavoval sa sám na obdiv i svoje bohatstvo. Chcel ukázať aj svoju krásnu ženu, kráľovnú Vaští. Ona odmietla prísť, čo znamenalo následky. Kráľ posilnený opojným nápojom rozhodol sa Vaští prepustiť – išlo teda o rozvod. Keď sláva a lesk tejto slávnosti minuli, možno aj krutosť svojho rozhodnutia oľutoval, ale už nemohol vziať slovo naspäť. Bol kráť bez kráľovnej. Poradcovia hľadali novú adeptku. Ich rada doviedla kráľa až na hrad Šúšán, kde medzi dievčatami, ktoré ponúkali vládcovi, bola aj naša Ester.

Ester bola mimoriadne krásnou ženou. Krása je Boží dar. Vonkajšia krása však nutne potrebuje aj krásu vnútornú. Inak by nemala cenu, mohla by dokonca škodiť. Krása Ester spočívala v jej zbožnosti, poslušnosti. Nemala rodičov, ale napĺňala Božie prikázanie:..... cti si otca, aj matku..

Svoju úctu a vďačnosť preukazovala svojmu vychovávateľovi, strýkovi Mordochajovi. Krása jej charakteru sa prejavila najmä v tom, že jej nestúpla sláva do hlavy. Sláva kráľovského dvora jej neuškodila.

Áno, stalo sa to, čo sme smeli očakávať. Kráľ Ahasvér sa zaľúbil do Ester a stala sa kráľovnou. Z jednoduchého dievčaťa sa stala kráľovná. I tam, v kráľovskom paláci myslela na svoj ľud, svojich blízkych. Myslela na ich dobro. Pravá krása ženy spočíva v schopnosti slúžiť a obetovať sa.

Ester bola obklopená nielen krásou a prepychom paláca, ale i nepriateľmi a závistníkmi. Hlavným problémom bol kráľovský minister Hámán. Bol to svojhlavý človek. Vyžadoval, aby sa mu z titulu jeho funkcie ľudia uklonili. To bolo pre Mordochaja niečo neprijateľné. Mal na mysli Božie prikázanie: ... len Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať.. .

Hámán chcel v hneve zničiť Mordochaja a tak sa mu pomstiť. Dokonca rozšíril svoju zlosť na celý židovský národ. Hovoril, že židia nedodržiavajú kráľove zákony a konajú teda protištátne. Panovník mu dal za pravdu a dal mu povolenie, aby patrične zakročil.

Mordochaj pochopil, o čo ide. Preto sa naliehavo obracia na Ester s prosbou o pomoc. Nie je to pre ňu jednoduché. Ku kráľovi ju povolávali každých 30 dní. Nesmela sama predstúpiť, len na jeho pozvanie. Bola však odhodlaná. Zhromaždila všetkých ˇ6idov bývajúcich v Šúšáne a modlili a postili. Potom sa odvážila predstúpiť pred kráľa s prosbou o ich záchranu. Najprv usporiadala hostinu, na ktorú pozvala aj Hámána. Ten už pripravoval šibenicu pre nepriateľa a odporcu Mordochaja.

V ten večer nemohol kráľ zaspať, tak čítal. Zobral si tzv. knihu pamätí, alebo kroniku, kde čítal o mužovi, ktorý zachránil kráľa pred sprisahaním. Nedostal žiadnu odmenu, rozhodol sa dať to na poriadok. Mordochaj bol povýšený a Hámán odvisol na šibenici, ktorú sám pripravil. Židia bilo zachránení.

Milé sestry, kniha Ester je pozoruhodná tým, že neobsahuje vôbec Božie meno. Ale je to Boh, ku ktorému sa modlia a v ktorého veria. Reformátor M. Luther by bol najradšej vyradil túto knihu zo zoznamu biblických kníh. Je tam veľa zmienok o pomste a nespomína sa Spasiteľ, Pán Ježiš, ani zasľúbenia o ňom svedčiace. Jedni ju teda odmietajú, iní súhlasia. Isté je, že je v nej zaznačené úžasné Božie vedenie. Keď obyčajné židovské veriace dievča vstupuje na kráľovskú pôdu a nezabúda na svojich. Milovala svoj národ a Boh jej pomáhal v ich záchrane.

Biblická

žena Šúnemčanka ( obyvateľka mesta Šúném )

2 kniha Kráľov 4 kapitola

Šúnemčanka – veľká žena – 8 – 17 verš

Milé sestry, dnes Vám chcem priblížiť život biblickej ženy Starej zmluvy, ženy Šúnemčanky. Ako každá z nás, aj ona mala radosti i starosti svojho života. Uvidíme však, že to všetko mohla zvládať jedine s dúfaním v Pána Boha.

Na úvod musíme povedať, že nepoznáme jej presné meno. Vieme iba, že pochádzala z mesta Šúném. Bola známou ženou práve pre svojho manžela. Ten bol usilovným hospodárom, ktorému sa dobre vodilo. Mal veľký statok, polia, dobytok, služobníctvo. Jeho žena mala na starosť celú domácnosť, starala sa o jej chod. Dohliadala na dom, okolité budovy, pripravovala jedlo i pre svojich pracovníkov.

Bola však inou – výnimočnou ženou. Bola zámožná, teda netrpela biedou, mala dostatok hmotných vecí. Vedela sa podeliť, či udeliť zo svojho tým, ktorí to potrebovali viac.

Bola veľkou ženou. Zaujímala sa o Božie veci, o vyššie hodnoty. Vieme, že veľkosť sa u človeka nerodí zo dńa na deń. Veľkosť sa okresáva, rodí a buduje pri ohnivej peci. (citujem autora knihy Biblické ženy ) Bola skúšaná, musela si aj ona prejsť bolesťou a ťažkým krížom. Bola neplodná, nemala deti, rodinu. So svojím manželom žila v pokoji, v porozumení. Muž sa zaujímal o prácu na hospodárstve, ona viedla dom.

Tento ich pravidelný a zaužívaný chod narušil ( v dobrom ) prorok menom ELIZEUS. Prišiel do Šúnéma poslúžiť ľuďom zvesťou o Pánu Bohu. Naša biblická žena mala oči, uši, predovšetkým srdce otvorené. Počúvala a prijímala jeho slovo. Bola aktívnou ženou. Ženou činu.

To sa naplno prejavilo, keď pozvala do svojho domu proroka Elizea. Zdráhal sa, možno zo slušnosti, ona však naliehala a prinútila ho. Potom ešte radšej vstupoval do jej domu. Čakalo ho milé prijatie, pohostenie. Bola ochotná, nebolo jej zaťažko postarať sa o hosťa, ba robila to s radosťou.

Zrodila sa v nej túžba, želanie, postaviť pre hosťa izbičku a zariadiť ju nábytkom. Správne prichádza za manželom a dúfa v odobrenie jej plánu. Išlo o rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Nekoná svojvoľne, ale zaujíma sa o názor manžela. Prorok tak má pripravené miesto v ich dome. Je obdivuhodné, čo si všimla táto žena. Vycítila, že prorok potreboval nielen chlieb na občerstvenie, ale tiché miesto na stíšenie sa pred Bohom.

Uvedomovala si, že ten, kto rozdáva a duchovných hodnôt, musí ich aj čerpať. Preto tá tichá komôrka v ich dome pre Božieho proroka.

Elizeus bol zrejme príjemne šokovaný, niečo také nečakal. Chcel sa jej automaticky odvďačiť. Ona nekonala s vedomím, že niečo za to dostane. Prorok jej chcel splniť nejaké želanie. Je udivujúce a obdivuhodné zároveň, že nežiada nič. Je spokojná s tým, čo má. Milé sestry, my by sme možno vedeli vymenovať celý zoznam vecí, či hodnôt, ktoré nám chýbajú. Šúnemčanka je vďačná za to, čo má.

Boží služobník vedel, že v jej dome chýba detská vrava. Ona už pochovala všetky nádeje, zmierila sa s daným stavom. Prorok jej povedal: „O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna.“

Milé sestry, keď sa túžba jej srdca nesplnila a neporodila dieťa, sústredila sa na službu. Slúžila Pánu Bohu svojou pohostinnosťou, i prijímaním proroka Elizea.

Šúnemčanka – ťažké chvíle jej života – 18 – 37 verš

Pre svoju neplodnosť prežívala ťažké chvíle. Chcela držať vo svojom náručí svoje dieťa, chcela mu dať všetku lásku, ktorú cítila. Chcela mať dediča, nositeľa rodu, tak dôležité pre vtedajší život. Napokon chcela odovzdať dieťaťu z bohatstva duchovných hodnôt., z viery, ktorou žila.

„Ale žena počala a porodila syna v určený čas..“ Božie slovo hovorí, že chlapec rástol. Šúnemčanka zaiste žiarila radosťou a vďakou voči Pánu Bohu. Lenže potom sa TO stalo. Bol čas žatvy, čas intenzívnej práce na hospodárstve. Chlapec išiel za otcom a začal sa sťažovať na bolesť hlavy. Otec zostal pracovať ďalej, ale syna poslal so sluhom domov za matkou.

Mohli by sme mu takéto chovanie vyčítať. Otázkou zostáva pre neho, i pre nás: ktorú povinnosť kladieme na prvé miesto? Je to práca, či dieťa? Žatva, či rodina?

Chlapcova mama v tom mala jasno. Mala variť žencom jedlo, všetko nechá bokom ležať a na rukách kolíše svoje choré dieťa.

Milé sestry, viem, že všetko sa nedá niekedy odložiť bokom i keď ide o dieťa. Spomínate si, ako často ste zanechali mnohé práce, venovali sa výchove, učeniu, rozhovorom so svojimi deťmi. Práca počká a často bola konaná vo večerných – nočných hodinách.

Smrť všetko skončila. Chlapec zomrel. Jej vzkriesené nádeje opäť a zdá sa, definitívne zhasli. Lenže, my dnes hovoríme o veľkej žene. Jej veľkosť sa prejavila aj tým, že nestratila nádej. Vedela o niekom, kto jej môže pomôcť. Prorok Elizeus. O svojom pláne narýchlo ho navštíviť nepovedala ani svojmu manželovi. Vo svojom mužovi nemala podporu pre duchovné veci.

To je realita aj dnešných mnohých manželstiev. Zväčša ženy sa zaujímajú viac o duchovné veci, často robia aj rôzne služby pre svoje cirkevné zbory. To všetko bez záujmu a podpory svojich manželov. Často sa stáva, že im v tomto aj bránia. Možno i v našich manželstvách sú takéto trhliny. Sú nezdravé, nesprávne. Ako sa zachovať a čo robiť? Jediný liek a rada je modliť sa, prosiť o silu a pevnú vieru pre seba i pre druhého z manželov. A vytrvať vo viere a službe!!!

Šúnemčanka prichádza za Elizeom a robí niečo celkom neslýchané. Chytila sa jeho nôh, sklonila sa až po zem. Takéto gesto znamená buď veľkú radosť, alebo veľkú bolesť.

Prorok Elizeus prišiel ku chlapcovi, modlil sa a Boh dal zakúsiť zázrak. Chlapec ožil. Šúnemčanka potom už z dôvodu radosti opäť pokľakla prorokovi k nohám a odniesla si dieťa domov.

NOEMI A RÚT

Kniha Rút 1 kapitola a 4 kapitola, 13 – 17 verš.

Biblická kniha Rút sa začína konštatovaním o hlade v krajine. Elimelech odišiel so svojou ženou a dvoma synmi do Moábskej krajiny, aby tam prečkali ťažké časy. Noemi ovdovela, synovia sa oženili. Zobrali si za manželky cudzinky, Moábky. Rút a Orfa. Boli to dve šťastné manželstvá, spoločne žili len 10 rokov, ženy nevesty tiež ovdoveli.

Noemi i keď odišla z domoviny, nikdy nezabudla na Hospodina, nezabudla, že patrí k vyvolenému Božiemu národu. Takouto vierou „ nakazila“ aj svoje nevesty. Neboli viac Moábkami, ale Izraelitkami. Boh navštívil Noemi a poznačil jej život bolesťou – veď pochovala manžela a synov. Ona sa nevzdávala, ba oveľa viac sa v kríži upla na Pána Boha.

Noemi sa rozhodla pre návrat do svojej krajiny. Nechcela zostať na ťarchu nevestám, chcela zomrieť a byť pochovaná doma. Nevesty boli odhodlané odísť s ňou, nastala hádka, ktorej výsledkom bol spoločný odchod Noemi a Rút. Keď prišli späť do Betlehema, museli si začať zarábať na živobytie. Noemi bola stará, tak sa za prácou ponáhľala Rút. Prišla pracovať na pole zámožného muža menom Boáz, ktorý bol ich príbuzným.

Rút zberala klasy na poli. Bola to pokorujúca práca, práca najchudobnejších ľudí, veľmi fyzicky náročná, neustále zohnutá a vo veľkom teple. Rút sa nehanbila za takúto prácu, vykonávala ju poctivo. Navyše, poradila so svojou svokrou. Počúvla jej rady, Rút poslúchla staršiu a skúsenú ženu. Zdá sa, že ich netrápil problém vzťahu nevesty a svokry.

Boáz odkúpil pole, i všetko, čo patrilo Noemi po smrti jej muža. Podľa dávnych Izraelských pravidiel sa mal najbližší príbuzný postarať o ovdovenú ženu z rodiny. Tak si Boáz zobral za manželku Rút. On bol bohatý, v meste vysoko uznávaný človek. Ona bola cudzinkou, chudobnou ženou. Hovorí sa, že človek mieni, Pán Boh mení. Tak sa stalo aj v životoch týchto dvoch ľudí. Boh ich predivným spôsobom spojil, spojil ich životy, ich srdcia. Napokon ich požehnal synom Óbedom, čo znamená služobník. Nielen Rút bola prešťastná z novej rodiny. Ale tešila sa aj stará Noemi, ktorá si mohla popestovať vnuka.

Význam a pôvod ich mien: Noemi : sz meno, z hebr. Noah – pokoj, odpočinok.

Rút: sz meno, z hebr. Reuth – krásna, priateľka.

Milé sestry, čím nás oslovuje príbeh žien Noemi a Rút?

- Hlad v krajine prinútil k odchodu z krajiny. Žiaľ, tento trend vidíme aj dnes. Odchádzajú ďaleko za prácou celé rodiny, alebo niektorí z rodičov. Má to neblahý vplyv na rodinu ako celok.

- Noemi ovdovela. Prežívala ťažký údel. V kríži nezanevrela na Pána Boha. Práve naopak. Väčšmi sa upäla na Hospodina, očakávala Jeho pokoj a vedenie pre svoj život. Možno sa pýtame aj my, prečo je toľko utrpenia, čo to znamená? Nie vždy musí utrpenie predstavovať trest. Môže to byť aj výchova človeka, jeho upriamenie na vyšší cieľ, alebo pripomenutie si Pána Boha.

- Vidíme krásny vzťah medzi svokrou a nevestou. Vzťah, v ktorom má pevné miesto viera v Trojjediného Boha. Všetko ostatné už prichádza celkom prirodzene.

/ správanie, vzájomná pomoc, rešpektovanie.../

Mirjam / Mária /

2 kniha Mojžišova 2 kapitola, 4-8 verš / Máriino detstvo a prvý čin /

4 kniha Mojžišova 12 kapitola / Máriino potrestanie /

Nositeľmi zjavení boli v Biblii hlavne muži, o ženách sa veľa nehovorí. Napriek tomu boli isté Bohom vyvolené výnimky. Jednou z nich bola aj Mária, Mojžišova sestra.

V úvode si musíme ozrejmiť význam a pôvod jej mena. Mirjam je starozákonné meno, ktorého staroveký variant znie ako Mária. Jej meno znamená Bohom milovaná.

Nebola ani manželkou, ani matkou, bola však verejne známou a aktívnou ženou. O jej živote toho nevieme veľa. V 4 knihe Mojžišovej v 26 kapitole, 59 verši je napísané: „ Amránova žena menom Jóchebed, dcéra Léviho, ktorá sa Lévimu narodila v Egypte, tá porodila Amránovi Árona, Mojžiša a ich sestru Máriu.“ Prvý raz sa s ňou stretávame, keď zachraňovala brata Mojžiša. Bola už mladým dievčaťom. Izraelci boli v Egypte utláčaní a zotročovaní.

Napokon dal faraón príkaz: „ Každého narodeného chlapca vhoďte do Nílu a každú dcéru nechajte nažive.“ / 1M 1, 22 / Mirjam mala dôveru svojej matky, brata Mojžiša vložila do košíka, sledovala jeho púť po Níle. Napokon ju priviedla do faraónovho paláca, kde chlapec vyrástol a spoznal svoj národ.

Mirjam sa plne oddala službe Bohu a cirkvi. Nebola zatrpkutá , keď nemala rodinu. Izraelský národ bol vymanení z otroctva, nasledoval predivný prechod cez otvorené Červené more. Táto udalosť ju nesmierne nadchla a inšpirovala k spievaniu na Božiu oslavu. Z Márie sa stala hudobníčka. „ Spievajte Hospodinu, lebo sa veľmi preslávil...“ / 2M 15, 21 / Mária si toto nenechala len pre seba, ale aj ostatných volala k Hospodinovej chvále.

Mojžiš, Áron a Mária boli súrodenci. Mali pekný vzťah, spoločne viedli Izraelský národ. Je požehnaním, keď takto žijú medzi sebou súrodenci. Lenže tak ako slnko na oblohe časom vystrieda aj oblak, tak to bolo aj v ich prípade. Kameňom úrazu sa stala obyčajná ľudská žiarlivosť a túžba po velikášstve. Mária sa začala prirovnávať k Mojžišovi. Ona bola predsa staršia, skúsenejšia. Reptala aj proti Mojžišovej žene, ktorá nebola z ich národa, bola Etiópčankou. Napätie medzi súrodencami bolo veľké, no Mojžiš sa nehádal. Hospodin potrestal Máriu malomocenstvom. Mojžiš sa za ňu modlil, Hospodin ho vypočul a Máriu uzdravil. Božie slovo už o nej ďalej mlčí, uvádza, že zomrela a pochovali ju v Kádeši.

Milé sestry, čím nás oslovuje život biblickej ženy Mirjam?

- Vzťahy medzi súrodencami. Hádky a hašterenie menších detí je normále, patriace k životu a správnemu vývinu. Keď je vo vzťahu starších súrodencov neláska, závisť, nenávisť, treba to hneď na začiatku vyhubiť a zakročiť. Inak sa deformuje charakter, navždy sú ohrozené vzťahy, vznikajú hlboké rany na duši.

- Služba v cirkvi. Nájsť si svoje miesto a povolávať aj ostatných.

- Vzájomná modlitba. Modliť sa za súrodencov, bratov a sestry. Pamätajme na silu a zázračnú moc modlitby.

DEBORA

Kniha Sudcov 4 a 5 kapitola / povolanie Debory a jej pieseň /

Medzi menami Izraelských sudcov vyníma sa jedno ženské meno – Debora. Bola sudkyňou, mala za úlohu vykonávať právo a podávať konkrétne rady jednotlivcom, i celým spoločenstvám.

Za sudkyňu bola povolaná vo veľmi kritickom čase pre Izraelskú krajinu. Hospodin ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jábína. Silným vojvodcom bol Sísera. Izraelci volali k Hospodinu, lebo si už nevedeli sami pomôcť. Uvedomovali si, že táto vzniknutá situácia je pre nich trestom. Ich hriech, zabudnutie na živého Hospodina.

Bolo potrebné zvolať ochotné a bojaschopné Izraelské kmene, pripraviť vojsko. Nebolo však žiadneho muža, ktorý by mal tú odvahu vyzvať mužov do boja a viesť celé zápolenie, podľa možnosti do úspešného konca. Hospodin postavil do čela jednu ženu. Bolo to skutočne niečo neobvyklé, zvláštne. Dokonca v neskorších dobách / za kráľa Dávida a Šalamúna / niečo absolútne nemožné.

Pred nami stojí teda žena s poslaním priamo od Hospodina – Debora. Jej meno znamená – včela. V biblických časoch mali mená významy, i keď toto meno možno neladí s našimi predstavami. Včelí produkt – med nebol len pochúťkou. Bol aj symbolický. Symbolizoval niečo nové, niečo začínajúce. Zasľúbená krajina oplývala mliekom a medom. Ďalším menom, ktoré je hodno spomenúť, je muž, ktorého si Debora povolala k vojenskej moci – Barák. Znamená to – Blesk.

V 5 kapitole knihy Sudcov je zaznačená Deborina pieseň. Je to oslavná pieseň Hospodinu. On im dal svojou mocou napokon zvíťaziť. Záverom sa píše, že krajina mala pokoj 40 rokov.

Debora bola v Izraeli nielen sudkyňou, ale i matkou. Knárodu prejavovala priam materskú priazeň. Debora je typom silnej a rozhodnej ženy. Ženy, ktorá svoj národ milovala, starala sa oň.

Milé sestry, my možno nie sme veľkými siláčkami, to však nevadí. Naša sila sa môže prejavovať aj vmalých veciach, chvíľach, či situáciách. Naším najbližším „ národom“ je naša rodina. Toto je pre nás priestor, ba priam výzva „bojovať“. Snažiť sa a modliť sa, aby mal Pán Boh pevné miesto v našom rodinnom kruhu. Využívať pritom mnohé príležitosti, ktoré nám ponúka aj náš cirkevný zbor.

ABIGAIĽ

1 kniha Samuelova 25 kapitola / stretnutie Abigaiľ a Dávida /

Nábal a Abigaiľ boli zvláštnou manželskou dvojicou. Ona bola rozumná žena, on bol lakomý a nerozumný muž. Nevieme, ako sa spojil život týchto ľudí. Možno si ho za manžela vybrala sama, možno a to bolo najčastejšie, to určil otec. Vybraný ženích sa mu iste zapáčil. Bol bohatý, skúsený, zo známeho rodu. Prepočítali sa. Bohatstvo je síce cenné, ale ak človek nemá srdce na pravom mieste, neznamená vôbec nič, nemá hodnotu. Manželstvo ako také predstavuje spojenie dvoch ľudí, ich úzke spolunažívanie. Život týchto manželov nebol ideálny. Dokonca by sme o nich nič nevedeli, keby sa nestretli so samotným Dávidom.

Veľký hospodár Nábal / jeho meno znamená blázon / strihal svoje ovce, to bolo niečo ako zber úrody. Dávid požiadal o časť zo zberu. Ukázala sa pravá tvár Nábala, jeho zlosť a lakomstvo. Ukázala sa však aj Dávidova zlosť. Chcel vykonať pomstu a vyrovnať si tak účty s nevďačným Nábalom. Boh zasiahol, nedovolil mu vykonať pomstu. Pamätáme na Božie slovo: „ Moja je pomsta...“

Abigaiľ bola veľkou ženou. Veľkou svojou vierou v Hospodina, veľkou v pracovitosti, veľkou v plnení svojho poslania. Veľmi často urovnávala priestupky svojho manžela. Raz sa dopočula správu o stretnutí svojho muža s Dávidom. Ona i celá jej rodina bola ohrozená. Celú vinu zobrala na seba. Manželstvo je ako jedno telo, ona sa cítila spoluvinnou. Stretla sa s Dávidom, prosila o prepáčenie, ponúkla pohostenie pre celé jeho vojsko. Zachránila tak oboch – Nábala i manžela.

Mala prorocký pohľad, či ženský inštinkt, múdrosť od Boha, keď takto konala. Mala zrejme i poznanie, že Dávid má povolanie od Hospodina. Milé sestry, odkiaľ sa v nej vzala takáto šľachetnosť, duchovná výška? Celkom určite v jej živote zohrávala dôležitú úlohu kresťanská rodičovská výchova, ale i jej ďalší život. V manželstve zažila smútok a sklamanie, tak prirodzene utiekala k Bohu o pomoc a radu.

Abigaiľ sa vrátila k manželovi, všetko mu vyrozprávala. Čakali by sme, že sa zmení, otrasie to ním a azda, že bude svojej žene vďační. Nestalo sa tak. Hospodin zasiahol Nábala, zomrel. Nevieme, čo sa stalo, ani ako sa to stalo. Boh má veľkú moc a mocne koná v našich životoch. Napokon si Dávid povolal za manželku Abigaiľ.

V tomto biblickom príbehu sa nám vynárajú mnohé pravdy pre naše životy. Poslanie ženy v manželstve, upevňovanie svojej viery a života s Bohom. Oddanosť a trpezlivosť, ako cnosti a prednosti veriacej ženy.

PORTRÉTY BEZMENNÝCH ŽIEN V BIBLII

Ženy, o ktorých sa v Biblii píše konkrétne, teda ako ženy, ktoré majú meno, sú na tom dobre. Ich meno totiž niečo znamená, nesie akoby určité posolstvo. V Starej i Novej zmluve sú uvedené aj ženy bez mien. Bezmenné, ale významné. Bezmennosť v Božom slove môže znamenať: 1. odstavená, zabudnutá

2. predstavuje ženy s určitým poslaním, zameraním

Do tejto kategórie patria aj ženy opatrovateľky a ženy pomocnice.

Ženy opatrovateľky

2 kniha kráľov 4 kapitola, 8-17 verš / prorok Elizeus a bohatá žena /

Prorok Elizeus prechádzal cez Šúném, stretol sa so zámožnou ženou. Tá sa rozhodla spoločne so svojím manželom podporovať ho v jeho službe. Táto Sunémčanka mu poskytovala všetko hmotné zabezpečenie, kedykoľvek prechádzal cez mesto. Bola pohostinná, vytvárala príjemné prostredie, prijala a privítala ho ako vzácneho hosťa.

Prečo to robila? Myslím si, že chcela slúžiť. Vedela, že prorok je svätý Boží muž, chcela ho podporovať a umožňovať mu jeho službu. Sama tak slúžila. Nastala chvíľa, keď si mohla zaželať odmenu. Nepotrebovala a ani nechcela prijať nič. Prítomní poznali, čo nemá, čo jej chýba. Tak dostala veľký dar – po roku sa jej narodil syn. Dieťa vyrástlo a ochorelo – bolela ho hlava. Chlapec zomrel. Žena Šunémčanka odišla s bôľom za prorokom Elizeom. Mocou Božou uzdravil jej syna a ona mu padla k nohám a poklonila sa až po zem. Bol to prejav najvyššej vďaky a oddanosti.

Aj ona v srdci prijala Hospodina, ktorého hlásal prorok. Prijatie trojjediného Boh a oddanie sa do Jeho služby je v dnešný výzvou pre každú z nás. Poznávajme aj my svoje dary a slúžme Bohu aj ľuďom.

Ženy pomocnice

2 kniha kráľov 5 kapitola, 1-14 verš / uzdravenie Naámana /

Naamán bol vojvodcom Sýrskeho kráľa, bol veľkým hrdinom. Bol však malomocný. Nevyliečiteľná choroba. Bežne boli ľudia takto postihnutí vylúčení z rodín, z celej spoločnosti na jej úplný okraj. Takto to bolo v Izraeli. Naamánovi nehrozilo oddelenie od spoločnosti, ani izolácia. Lenže malomocenstvo nemalo dobrý vplyv na jeho politicko-náboženské postavenie. Jeho kariéra bola ohrozená.

Do celého diania vstupuje malé dievčatko. Bola to vojnová zajatkyňa a slúžila Naamánovej manželke. Bola pod jej ochranou, dohľadom.

Dievčatko dôverovalo svojej pani a to až do takej miery, že si smela dovoliť povedať svoj názor, neskôr povedať radu, ako to bolo aj v tomto prípade. Poslala svojho pána k prorokovi Elizeovi, ktorý dôveroval Hospodinovi. Verila, že jedine Hospodin cez proroka má moc dať jej pánovi – Naamánovi zdravie.

Keďže bola z cudzieho národa a teda dôverovala pohanským božstvám, mohla ho poslať obetovať niektorému božstvu. Svojou radou dokázala, že sa jej srdce otvorilo a poznala Božiu moc. Napriek tomu, že bola príslušníčkou iného národa, rešpektovala svoj nový domov, novú krajinu. Osobne sa jej dotýkali starosti jej rodiny. Bola si vedomá, že skutočná pomoc pre človeka spočíva jedine v Božej pomoci. Dôverovať Hospodinu je i pre nás smernicou a nádejou v každom dni nášho života.

Mgr. Emília Vondrá

Duchovná poézia – Kvapky rosy

Rosa

Perlami sa pokryl svet.

Taká krása – také čosi!

Nádhery väčšej zrána niet,

ako sú kvapky obyčajnej rosy.

A tie kvapky trávu ovlažia,

dajú jej život opäť, znova.

Tak riadi to ruka Božia

a každý deň je rosa – nová.

Láska, pokoj – nech sa množia.

Taká krása – také čosi!

Pane, nech sa srdcia ovlažia

kvapkou tej nebeskej rosy.

Kladné typy biblických žien

Stará zmluva – kladný typ ženy

1 Mojžišova 2, 18 – 25, 3, 20

Najdôležitejšou kladnou ženou Starej zmluvy je EVA. Z Božieho slova sa dozvedáme, že prvým človekom bol muž Adam a potom bola Bohom stvorená žena Eva. Meno dostala od svojho muža. Eva – Chavvá označuje Evu ako „ matku všetkých živých“.

Môžeme ju nazvať našou pramatkou. Ocitla sa na zemi ako hotová bytosť, ktorú sformoval Hospodin. Nebola zaťažená hriechom, nepoznala chorobu, hriech. Ochotne prijala miesto, určené Bohom – miesto pri Adamovi.

Aj každá žena, tak ako Eva, má Bohom určené miesto. Miesto pri tom ktorom mužovi, miesto v spoločnosti, svoje miesto v rodine, či poslanie v nejakej službe. „Nie je dobré človeku byť osamote. Učiním mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“

Čo sa dozvedáme o našej pramatke Eve?

Samozrejme, najviac nás zaujíma, či bola ako matka zbožná a či k viere viedla aj svoje deti. Každé Božie dielo je dokonalé, teda aj ona musela byť taká, musela byť zbožná. Azda najväčším dôkazom jej zbožnosti je jej rozhovor s pokušiteľom – v podobe hada. Poznala Boží zákon, keď hovorí:“ Had povedal žene: či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena povedala: Z ovocia rajských stromov smieme jesť...“ Eva bola nábožnou bytosťou, o ktoré sa zvlášť zaujíma pokušiteľ. Zbožnosť a rozumnosť tejto ženy sa prejavili aj v jej zmysle pre domácnosť, rodinu a deti.

Hospodin určil dianie v tejto prvej rodine. Adam usmerňoval, riadil, obrábal záhradu, mal byť kňazom vo svojej rodine. Mal sa starať, aby sa rešpektovali Božie zákony. Ale domácnosť a rodinu mala usmerňovať Eva. On mal byť hlavou, ona srdcom rodiny.

Milé Sestry, všetko, čo sme doteraz o pramatke Eve povedali, hovorilo v jej prospech. Vieme o nej aj niečo iné. Nebola len nábožnou matkou svojej rodine, ale bola tou slabšou nádobou. Dejiny prvého hriechu sa neúprosne viažu s jej menom. Apoštol Pavol hovorí priamo, že nie Adam bol zvedený, ale zvedená žena sa dopustila priestupku. ( 1 Tim 2, 14 ) Pokušiteľ zaútočil na slabšiu polovicu a zviedol ženu.

Eva zhrešila a do hriechu stiahla aj muža Adama. To je stará a vždy nová história. Adam obviňoval svoju ženu a vrazil tak ťažký klin nedôvery medzi nich ako manželov. Nielen s Bohom, ale aj medzi sebou sa rozdvojili. Je dôležité zdôrazniť, neposlušnosť Bohu a snaha vyrovnať sa Bohu strháva človeka preč od Boha.

Odkláňa sa žena, je narušený jej vzťah s Bohom a kazia sa aj vzťahy v rodine.

Za takéto správanie automaticky nasleduje trest. 1 Mojžišova 3, 16 – 17 / žena bude

v bolestiach rodiť a muž s námahou pracovať/

Aký údel ešte čakal Evu?1 Tim 2, 15 .. bude spasená rodením dietok, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti.“ Ako asi každá mama bola aj ona šťastná z narodenia svojich detí. Všetkým dala výstižné mená. Prvorodený Kain – nadobudnutý od Hospodina. Stal sa bratovrahom. Ani si nevieme predstaviť, ako sa cítila. Obrovský žiaľ, sklamanie zo straty druhého syna Ábela – čo znamená smútok, márnosť. Potom porodila tretieho syna. Nazvala ho Setom.

Nová zmluva – kladný typ ženy

Evanjelium Jána 19, 25 – 27

Najdôležitejšou ženou Novej zmluvy je MÁRIA, matka Pána Ježiša. Boh si vybral Máriu ako matku pre Pána Ježiša. Ona povedala: „ Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova“ / Luk 1, 38/ Boh naplnil jej život novým obsahom. Iste prežívala radosť z povolania jej Syna. Ako matka však prežívala strach a bôľ o svoje dieťa.

Evanjelista Ján V 19 kapitole zachytáva chvíľu, keď bol Pán Ježiš na kríži. Pod krížom stála žena – matka – Mária. Stála tam, veď kto iní by tam bol v tejto chvíli povolanejší než matka Ježišova? Všeobecne sa hovorí, že ženy sú citlivejšie, než muži. Áno, ženy častejšie dokážu prejaviť svoje city, dokážu sa lepšie vcítiť do smútku, či radosti.

Mária, matka Pána Ježiša sledovala celý Jeho život. Od chvíle Jeho narodenia, cez dni detstva, až po dospelosť. Dokonca bola pri ňom i vo chvíli poslednej – vo chvíli smrti. Ani nemusím hovoriť, ako bol tento okamih pre ňu nesmierne ťažký. V tomto čase sa mohla cítiť naozaj veľmi osamelo. Mala síce ešte deti, ktoré ju zasypávali radosťou, ale už bola sama. Nemala manžela, pretože Jozef v tom čase už nežil. Na jeho miesto ako na miesto najstaršieho člena rodiny, ako na hlavu rodiny mal nastúpiť Ježiš. Áno, mal, ale vôľa Božia bola iná. Pán Ježiš mal zomrieť na Golgotskom kríži za všetkých hriešnikov sveta.

Milé sestry, Mária vedela zo slov prorokov, čo sa stane s Ježišom. Mária veľmi dobre poznala aj slová proroka Izaiáša z 53 kapitoly. Tam je napísané, ako bude muž bolestí – Pán Ježiš Kristus prebodnutý, ako bude niesť naše viny, ako bude znášať za nás trest. Áno, Mária to vedela. Napriek tomu bola smutná atrpela, keď na kríži trpel Ježiš. Každá Jeho rana bola aj jej ranou. Každá jeho bolesť bola aj jej bolesťou. Doslovne sa naplnilo, čo znamená jej meno Mária – horkosť. Horkosťou bol naplnený jej život.

Napriek ťažkému údelu si Mária vôbec nezúfala. Počula Ježišove slová: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha...“ To bolo pre ňu veľké posilnenie. Všetko toto smutné a žalostné vedela Mária prekonať. Ako? Tak, že sa opierala o tú síce neviditeľnú a predsa účinnú oporu človeka. Mária mala oporu v Pánu Bohu. Verila v nebeského Otca. Verila v raj, ktorý sľuboval Ježiš kajúcemu lotrovi.

Mária stála na Golgote so žiaľom, smútkom a bolesťou, ale predsa s NÁDEJOU! Pán Ježiš Kristus bol na Golgote ukrižovaný, ale On vstal z mŕtvych a žije. To je naša nádej!