Kronika 2015
Kronika 2015
Gobelíny
Vyšívaná reformácia v Púchove
V predposlednú nedeľu cirkevného roka sme mali na službách Božích v našom chráme vzácnu návštevu a veľkú udalosť. Privítali sme vedúcu Spoločenstva evanjelických žien na Slovensku sestru farárku Danielu Horínkovú, akademickú maliarku pani profesorku Janku Krivošovú, sestru Keplovú a sestru Fojtíkovú. Tieto sestry sú členkami projektovej komisie k projektu „Vyšívaná reformácia". Pani profesorka nám priblížila osem častí GOBELÍNU, na ktorom pracujú ženy v jednotlivých seniorátoch k blížiacemu sa okrúhlemu výročiu pamiatky reformácie.
Kázňou slova Božieho nám poslúžila sestra farárka Daniela Horínkova. Za kázňový text si vybrala z listu Rímskym 12 , 1- 13 verš. V úvode kázne zdôraznila, že dnešná nedeľa nám pripomína Boží súd. Všetci sa budeme musieť pred Božou tvárou zodpovedať zo svojich skutkov a hriechov. Zdôraznila, že bez Božej milosti Ježiša Krista by nikto pred posledným súdom neobstál. Kresťanskému zhromaždeniu podala aj otázku: „Robíme Pánu Bohu česť a radosť, alebo ho skôr zarmucujeme?"
Vo svojej kázni krátko predstavila dva projekty evanjelických žien na Slovensku. Projekt Reformácia a ženy je medzinárodný. Týka sa výskumu podielu žien na šírení reformácie a na obrane evanjelickej cirkvi v čase protireformácie. Výlučne slovenským projektom je projekt – GOBELÍN – Vyšívaná história reformácie – teda kresťanstva a evanjelictva na Slovensku. Ako kazateľka povedala: „Cieľom oboch projektov nie je len vydanie knihy, alebo výstava obrazov. To sú len hmotné, viditeľné ciele. Duchovným cieľom je upevnenie viery, budovanie spoločenstva - rodín, generácií, cirkvi a v konečnom dôsledku oslava Božieho mena." Ďalej zdôraznila, že aj kázňový text nám dáva návod, čo má kresťan robiť, aby dosiahol večnú existenciu. Ako má využívať dary, ktoré mu daroval Pán Boh , ale aj akým smerom má orientovať svoj život, aby bol šťastný a spokojný. Dosiahnutie toho nie je možné bez Božej pomoci , o ktorú máme neustále prosiť a ďakovať.
Po kázni slova Božieho nás pani profesorka Krivošová oboznámila s históriou reformácie, kresťanstva a evanjelictva na Slovensku.
15. november zaznenala prednáška v zborovom dome na tému „Povery a čo s nimi". Poslúžil nám brat farár Peter Fabok z CZ Lazy pod Makytou. Priblížil nám kresťanský pohľad na povery a falošné duchovné prúdy v súčasnej dobe. Na biblických textoch nám názorne vysvetlil, ako škodia povery. Upozornil nás, že i keď sa môžu niektoré povery zdať zaujímavé a neškodné, môžu byť nebezpečné.
22. november bola prednáška v zborovom dome s témou „Rok Ľudovíta Štúra". Prednáškou spojenou s prezentáciou nám poslúži vojenský duchovný Ondrej Rišiaň.
Vláda Slovenskej republiky pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. Ľudovít Štúr sa narodil 28.10.1815 v Uhrovci a zomrel 12.1.1856 v Modre. Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského národného života v polovici 19. storočia. Štúr - politik, filozof, historik, jazykovedec, pedagóg, spisovateľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, publicista, redaktor, poslanec uhorského snemu. V máji 1848 sa zúčastnil na formulovaní Žiadostí slovenského národa.
Medzi najvýznamnejšie diela patria: Náuka reči slovenskej, politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, básnická zbierka Spevy a piesne... Na mnohých miestach v našej krajine si po celý rok ľudia pripomínajú Rok Ľudovíta Štúra. Chceme tak urobiť aj v našom cirkevnom zbore.
Daniel Hevier - Poďakovanie Ľudovítovi Štúrovi
Národ je najprv ako dieťa.
Treba ho naučiť pomaly
lúskať hrášok reči, učiteľ Ľudovít...
Národ je najprv ako dieťa.
Treba ho ochrániť pred
tými, čo mu ubližujú, bojovník Ľudovít...
Národ bol najprv ako dieťa.
Vyrástol. Bude žiť. Už
nezablúdi v cudzom svete.
Vďaka ti, Ľudovít...
Modlitba Ľudovíta Štúra
Po tŕnistých príkrych cestách
chodieval som, Bože milý.
Trudno po nich ťažko preísť,
Tys len dával Pane sily.
K Tebe hľadí moje oko,
že mi pridáš silu novú,
abych prešiel ešte tú púť
kamenistú a vrchovú.
Z hustých mračien ledakedy
slnečko sa tiež usmeje,
snáď preblesne, snáď že na ňom
ešte myseľ pookreje.
Ale čo aj z mračien nevysadne,
vytrvať daj na tej púti,
nech duch na nej neochabne.
V 20. nedeľu po Svätej Trojici boli v našom zbore slávnostné služby Božie za „Poďakovanie za úrody zeme“, na ktorých vystúpil i zborový spevokol s dvomi piesňami a malý Samko odvážne predniesol báseň Milana Rúfusa Poďakovanie za úrody zemské.
Jesenný mesiac október je vyhlásený ako Mesiac úcty starším a tak aj v našom zbore boli pripravené v túto nedeľu nešporné služby Božie pre starších.
Bolo to duchovné stretnutie starších členov nášho zboru pri Božom Slove.
Pol hodinu pred 15 hodinou dvaja bratia a sestra farárka dopravili mnohých starkých do zborovej siene, kde sa uskutočnilo toto duchovné stretnutie. A veruže zborová sieň bola preplnená, ba dokonca sa museli dopĺňať stoličky i stoly. Veď len z Domova dôchodcov na Chmelinci prišlo viac ako desať starších členov nášho zboru.
Toto duchovné stretnutie sa začalo službami Božími. Aj samotné tri piesne boli vybrané k téme, o ktorej hovorilo i duchovné slovo. Boli to piesne, ktoré najmä starší radi spievajú – Ježiši drahý poklad môj, Dopraj mi s Tebou prebývať a Môj Bože, ktorý učil si ma od mladosti až doposiaľ... neopúšťaj ma v starobe. Práve pri tej poslednej mnohým z prítomných vyhŕkli aj slzy.
Sestra farárka Lenka Rišiaňová si vybrala pre výklad Slova Božieho v kázni z 5. Knihy Mojžišovej 11 kapitoly verše 10. – 17 O zvláštnostiach zasľúbenej krajiny. Kázeň začala s tým, že dnešnú nedeľu Poďakovania za úrodu zeme nám v chráme pripomenuli na stolíku pred oltárom dve veci a to kôš s darmi, ktoré nám Pán požehnal v tomto roku a vedľa neho položené Sväté písmo Biblia. Zdôraznila, že tieto dve veci nám znázorňujú dva momenty - úžasné bohatstvo Božích darov a Slovo Božie a zároveň to pre nás predstavuje Zákon teda desať Božích prikázaní a Evanjelium. Boh nám dáva svoje dary k nášmu životu nielen telesné, ale aj duchovné a predovšetkým nám dal svojho Syna. To všetko nám Boh dáva z veľkej Božej lásky. Až do staroby a šedín sa o nás stará a zasľúbil nám večný život. Preto máme na Neho pamätať, vyjadrovať Mu vďačnosť a svojou zbožnosťou upevňovať svoju vieru.
Po službách Božích mladšie sestry pripravili dobré občerstvenie a tak všetci prítomní mali príležitosť vzájomných osobných rozhovorov, stretnutia so sestrou farárkou a milého posedenia pri občerstvení. Dôkazom toho sú aj fotografie z tohto stretnutia.
Emília Luhová, členka cirkevného zboru
Chrám Boží v Púchove
V nedeľu 27. septembra sme si pripomenuli pamiatku posvätenia chrámu Božieho. Je to 135 rokov, čo generácie kresťanov prichádzajú na toto miesto počúvať Božie slovo, modliť sa.
Náš chrám je miesto, kde môžeme načerpať duchovných síl, utvrdiť sa vo viere, láske a nádeji. Na slávnostných službách Božích sme privítali brata seniora TUS M. Kaňucha, sestru farárku O. Kaňuchovú, študentku EBF UK D. Fojtíkovú. Brat senior v kázni Božieho slova /1 M 30, 27/ hovoril, že „už 135 rokov sa tu Boh skrze Ducha Svätého dotýka ľudských sŕdc a premieňa ich na svoju slávu. Tu sa dvíhajú ubité srdcia, tu sa spájajú ľudské životy, tu človek nachádza cestu k nádeji. Tu znie slovo Božie a človek je posilnený a požehnaný. My sme „chodiace chrámy". Máme slúžiť ľuďom. To je veľká výzva pre všetkých funkcionárov v zbore. Máme zodpovednosť pred Božím ľudom. Sme chrámy, chrámy so zodpovednosťou od Boha." Súčasťou programu bolo aj vystúpenie zborového spevokolu pod vedením sestry dirigentky Z. Mikolášikovej s latinskou piesňou „Sanctus". Piesňou „Všade tam, kde sú ľudia zídení" vystúpili spoločne mládež a dorast pod vedením brata R. Fujeríka.
Počas služieb Božích sme privítali aj dobrovoľníčku, mladú sestru Kristínu. Bude slúžiť po okolitých cirkevných zboroch v práci s mládežou a deťmi.
„Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem!" /Žalm 100,1/
Deň európskeho kultúrneho dedičstva v Púchove
V nedeľu 13. septembra sme sa stali súčasťou tohto významného podujatia. Pre záujemcov bol pripravený bohatý program, ktorý sa začal službami Božími. Privítali sme nového pána primátora Mgr. Rastislava Heneka, ktorý v príhovore ocenil spoluprácu nášho cirkevného zboru s mestom Púchov. Popoludní mali návštevníci možnosť navštíviť náš kostol, pozrieť si historickú miestnosť, zvony, kazateľnicu. Každý dostal pripravený program s informáciami o kostole. Podvečer sme mali príležitosť na osobné duchovné stíšenie v kostole za znenia organovej hudby. Záver patril večerným službám Božím, na ktorých zvesťou slova Božieho poslúžil vojenský duchovný Ondrej Rišiaň. Cieľom tohto podujatia bolo sprístupniť kostol pre širokú verejnosť, stretnúť sa a spoločne hovoriť. Ďakujeme Pánu Bohu za príležitosť poslúžiť všetkým návštevníkom.
ZBOROVÝ DEŇ V PÚCHOVE
Radostným a požehnaným bol 6.septembrový deň v našom cirkevnom zbore. Na hlavných službách Božích bolo začínajúcim školákom a učiteľom udelené požehnanie. Za doprovodu mládežníckej kapely sme spievali piesne z evanjelického a mládežníckeho spevníka. Po službách Božích bol podávaný guláš v cirkevnej záhrade. Dôležitým bodom programu pre naše deti a rodičov bol koncert brata farára Romana Dovalu z cirkevného zboru Badín. Spoločne so svojimi dcérami spievali kresťanské piesne zo svojho CD „Podľa Božej mapy“.
Brat Mikuláš Lipták veľmi povzbudil vo viere a možno i k návšteve Izraela mnohých účastníkov prednášky s názvom „Stopy Pána Ježiša v dnešnom Izraeli“.
Zborový deň bol pripravovaný už dlho pred jeho začiatkom – na spoločných modlitbách. Ďakujeme Pánu Bohu za Jeho požehnanie a mnohým pomocníkom za osobné nasadenie a modlitby.
V Púchove sa opäť rozhorela Husova vatra
V 5. nedeľu po Svätej Trojici si evanjelici v púchovskom zbore pripomenuli dva významné sviatky. Sviatok Cyrila a Metoda, ktorý pripadol na túto nedeľu, ale aj sviatok Majstra Jána Husa. Práve hneď v pondelok 6. júla bolo už 600 rokov od jeho upálenia.
Služby Božie boli teda v túto nedeľu v našom chráme slávnostné. Spestrili ich aj dva spevokoly. A to mládežníci a skúsený spevokol dospelých, ktorý zaspieval štvorhlasne pieseň Shalom – Pokoj.
V kázni Slova Božieho sestra farárka Lenka Rišiaňová pripomenula vierozvestcov Cyrila a Metoda, ale aj predreformátora Majstra Jána Husa. V súvislosti so 600. výročím jeho upálenia , ktoré si v tomto roku pripomíname, hovorila o dôvere v Boha. O tom, že dôvera v Boha prekoná všetky úzkosti. Zdôraznila, že keď máme dobrý vzťah s milujúcim Bohom, dokážeme prijať aj smrť s radosťou a pokojom. Pretože tvárou v tvár uvidíme toho, ktorého sme milovali v tomto živote. Po kázni brat poddozorca Peter Mudrák prečítal informácie o živote a diele Majstra Jána Husa. V závere služieb Božích brat dozorca Ján Behro pozval prítomných, ale súčasne aj ich rodiny na spomienkové stretnutie nášho zboru k 600. výročiu upálenia Majstra Jána Husa.
Spomienkové stretnutie pri vatre sa uskutočnilo v tento nedeľný podvečer so začiatkom o 20.oo hodine. Vyše sto účastníkov stretnutia- detí, mládeže aj dospelých sa stretlo za mestom v oblasti pri Potôčkoch. Spomínaná Husova vatra už bola pripravená ochotnými členmi nášho zboru. So zvedavými očami k jej zapáleniu hľadeli netrpezlivo najmä deti. Podujatie zahájil brat dozorca Ján Behro a modlitbou sestra farárka Lenka Rišiaňová . Spievali sme mládežnícke piesne, ale aj piesne zo spevníka: Skala vekov, Všade tam kde sú ľudia, Kto za pravdu horí...
Slovom Božím sa prihovorila sestra farárka a to z Listu Rimským z 1. kap. verš 16: „ Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo , lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu." Na živote a diele Majstra Jána Husa poukázala, že len z hlbokej viery v Pána Boha a z lásky k Ježišovi Kristovi mohol zniesť toľké utrpenie pri jeho odsúdení a upálení v Kostnici pred 600 rokmi. Zdôraznila, že vo všetkých jeho spisoch mal úsilie priviesť kresťanov k čistému prameňu evanjelia. Pripomenula prítomným toľkokrát citované slová - jeho odkaz z diela Výklad viery: „ Hľadaj pravdu, počuj pravdu... drž pravdu, bráň pravdu až do smrti... lebo pravda ťa vyslobodí od hriechu a diabla." Po výklade Slova Božieho vyzvala prítomných k spoločnej modlitbe Otče náš...
Prítomných zaujalo i to, že potom prečítala článok „Púchovčana" spisovateľa Ľubomíra Feldeka - Púchovská vatra, ktorý bol zverejnený v Pravde v uplynulú sobotu. V ňom si Ľubomír Feldek zaspomínal na svoje prázdniny : „vždy 6.júla podvečer sa tam na Lachovci rozhorela vatra na počesť Jana Husa. Krstní rodičia ma vzali so sebou – pomáhal som im na tú vatru zbierať drevo...
Bola to veľká vatra, díval sa na ňu celý Púchov."
Aj na tomto podujatí bolo prichystané drevo na vatru. Nebolo síce na Lachovci, ale bolo prichystané rovnako ako pred mnohými rokmi aj spisovateľom Ľubomírom Feldekom na počesť Majstra Jána Husa. Po zaspievaní piesne Pre Krista v boj zve strážny vás, Boží rytieri, sestra farárka Lenka Rišiaňová zapálila Husovu vatru už za súmraku. Všetci prítomní sa zhodli, že táto tradícia Púchovčanov by mala každým rokom pokračovať pre spomienku na bojovníka za pravdu.
5.7.2015 Školenie presbyterov - sestra farárka Eva Oslíková z Modry
Téma prednášky: Komunikácia
